Jožko sa takto rozhodol
Často sa mi stáva, že stretávam ľudí v jeho veku naďalej v pracovnom nasadení. Snažia sa udržať tempo v tejto šialenej dobe. Teraz je to však všetko úplne iné, ako v časoch našich otcov. Pracujeme od rána do večera. Možno nie tak fyzicky ako naši rodičia, ale myseľ dokážeme zamestnávať aj 24 hodín denne. Potrebujeme nasávať množstvo nových informácii. Potrebujeme ich nie len pri svojej práci, ale aj v každodennom živote. Čím viac sme starší, tím to máme ťažšie.
Vtedy som sa ho spýtal jednoduchú otázku. Kedy to skutočne cítil, že teraz je ten pravý okamih stupiť na brzdu. Pamätám si ako mi povedal, že všetko začína snívaním. Nikdy netreba prestať snívať. Nikdy sa neboj snívať. Nikdy sa neboj o tom rozprávať, aj keď sa ti okolie smeje. Možno raz sa budeš ty smiať okoliu. Čím si starší, tým snívaj častejšie. Každý deň treba ten sen živiť, až ho raz zhmotníš. A ešte dopovedal. „ A kedy?“ To je v každom z nás iné. Niekto si myslí že je nenahraditeľný, a umrie v práci. Niekto zas tak nereálne sníva, že nikdy nedokáže ten sen uskutočniť. Ja som to spoznal vtedy, keď som už začal menej „kráčať“ ale o to si dával väčší pozor kam stúpam. Keď som začal menej „rozprávať“, ale o to si dával väčší pozor čo poviem. Už som bol starý......
Jožko naučil svojho syna pracovať a preniesol na neho svoje elektrotechnické bremeno. Spravil tak prvý krok k tomu, aby mohol zhmotňovať svoj sen. Kedysi sa tomu hovorilo, že spravil pre spoločnosť to, čo od neho spoločnosť žiadala. Spoločnosť ho vtedy odmenila a dopriala mu šťastný a kľudný odpočinok. Dnes by ho spoločnosť odmenila tak, že by ho nechala v „kľude“ aj naďalej pracovať. Už len s tým rozdielom, že nie pre jej prospech, ale niekoho, koho vlastne ani nepozná. Viem že, Jožko, ich prekukol a prekabátil. Začal chovať včely.
Začať chovať včely, nemôže len tak hocikto. Niečo o tom viem, keďže určitý čas života som so včelami „žil“. Musí to byť múdry, kľudný a trpezlivý človek. A to Jožko určite je. Len takému človeku sa včely odmenia. Niekedy mi to pripadá, ako by sme chovali včely aj preto, aby za nás lietali, lebo mi už nemôžeme.
A na záver. Jožko, aký je to pocit, keď sa obzrieš za seba, a vidíš tam ten zástup ľudí, ktorých si niečo naučil. Všetkých tých, ktorých si v živote stretol a pozitívne ich ovplyvnil. Tak tam niekde v tom rade som aj ja. Mám z teba veľkú radosť ako sa ti darí. Verím, že čoskoro sa aj ja takto dobre rozhodnem.
